U mňa bol tento rok čo sa týka noviniek kvantitatívne bohatší ako minulý, ale kvalitatívne len o čosi lepší.
Venom - From the Very Depths: Neviem si z neho vybaviť žiadnu pieseň, ktorá by mi utkvela v pamäti. Venom už asi nemá čo zaujímavé ponúknuť.
Blind Guardian - Beyond the Red Mirror: Pre mňa osobne asi najlepší album toho roku. Stále sa mi síce viac páčia tie prvé albumy až do NIME, ale toto je podľa mňa to najlepšie, čo Blind Guardian vydali od spomínaného NIME. (Hoci je pravda, že predchádzajúce dva albumy nemám tak dobre napočúvané.)
Iron Maiden - The Book of Souls: Má svoje svetlé momenty, ale asi si ho budem musieť ešte pár krát vypočuť, aby ma skutočne oslovil. Ich novej najdlhšej piesne (Empire of the Clouds) som sa spočiatku obával, ale celkom sa mi páči.
Tank - Valley of Tears: Len drobné zlepšenie oproti albumom s Doogiem. Navyše som sklamaný, že Ward nestihol vydať Sturmpanzer. Nie že by som čakal, že jeho album bude lepší (Breath of the Pit bol dosť o ničom), len som si ich chcel porovnať. Aby som vedel, koho Tank viac patrí do šrotu.

Denner/Shermann - Satan's Tomb: Novinka od gitarového dua Hank Shermann a Michael Denner. Na Mercyful Fate to síce nemá, ale páči sa mi to oveľa viac ako ich posledný spoločný projekt, Force of Evil.
Z dôvodu málo počutí nemôžem podrobnejšie hodnotiť:
Gazdasgrind - Zlo, Foo Fighters - Saint Cecilia, Paradise Lost - The Plague Within, Slayer - Repentless, Motörhead - Bad Magic, Satan - Atom by Atom, Ghost - Meliora.
Ale osobne by som povedal, že ma z nich nejak bližšie oslovili iba Foo Fighters a Satan.